Komunisti sa na akciu dôkladne pripravovali. Zosnovali viaceré súdne
procesy s gréckokatolíckymi kňazmi a rehoľníkmi, likvidovali mužské i
ženské kláštory gréckokatolíckej rehole baziliánov a v obciach vytvárali
tzv. návratové výbory podporujúce prestup gréckokatolíkov do
pravoslávnej cirkvi.
Štyri dni po fiasku takzvaného Malého soboru, ktorý sa konal 24. apríla
1950 vo Vyšných Ružbachoch, sa zišiel takzvaný Veľký sobor (cirkevný
snem) v Prešove. Presnejšie išlo o komunistami zinscenované
zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo 28. apríla 1950 v prešovskej sále
Čierneho orla. Jeho účastníci prijali vopred pripravený dokument "Manifest ku gréckokatolíckemu duchovenstvu a veriacim Československa",
ktorý rušil jednotu gréckokatolíckej cirkvi so Svätou stolicou a
pápežom a vyjadroval vôľu prestúpiť na pravoslávie. Dokument zároveň
žiadal moskovského pravoslávneho patriarchu, aby gréckokatolíckych
veriacich "láskavo" prijal pod svoju právomoc.
V rámci Akcie P sa súčasne začal nátlak na kňazov i veriacich, aby
prijali pravoslávie. Iba tridsať kňazov z 320 súhlasilo s prestupom,
absolútna väčšina z nich sa režimu vzoprela. Tí, ktorí prestup na
pravoslávie odmietli, boli postupne zbavovaní farností, väznení,
posielaní do táborov nútených prác alebo internovaní. Bol medzi nimi aj
prešovský biskup Pavol Peter Gojdič, ktorého po vykonštruovanom procese
odsúdili na doživotie. Zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v
leopoldovskej väznici 17. júla 1960 v deň svojich 72. narodenín. Vo
väzení skončil tiež jeho pomocný biskup Vasiľ Hopko.
Podľa cirkevnej štatistiky z roku 1948 mala Gréckokatolícka cirkev
v Československu celkom 305.654 veriacich v 240 farnostiach, pričom
Akcia P zasiahla v Prešovskom a Košickom kraji viac ako 225.000 ľudí
hlásiacich sa ku gréckokatolíckej viere.
Od Akcie P bola Gréckokatolícka cirkev v Československu postavená na 18
rokov mimo zákon a oficiálne neexistovala. Politicko-spoločenské zmeny
koncom 60. rokov viedli v júni 1968 k obnoveniu jej činnosti.
Komunistická štátna moc však voči nej až do Nežnej revolúcie v roku 1989
vyvíjala všetky v tom období bežne používané opatrenia, sledujúce jej
kontrolu a obmedzovanie jej náboženských aktivít.